Odtrhnúť sa od počítača, televízora alebo mobilu a vyjsť von, môže byť celkom osožné. Hranie vonkajších hier pomáha rozvíjať fantáziu, tímového ducha, ale napríklad aj pohybové ústrojenstvo a pobyt na čerstvom vzduchu má pozitívny dopad aj na mentálne zdravie. Pre inšpiráciu nemusíte ísť ďaleko, stačí si zaspomínať na svoje vlastné detstvo.

Škôlka alebo panák

Na asfalt alebo betón si nakreslite štvorce a očíslujte ich od jednotky. Horná číselná hranica závisí najmä od veku detí a množstva ich energie, takže pokojne môžete číslovať až po nekonečno. Potom stačí už len skákať. Pri ťažšej verzii hry môžete hádzať kamienkom poprípade sklíčkom a preskočiť presne to políčko, na ktoré dopadol kamienok. Iný level je tiež zvládnuť odskákať celú škôlku opačne – odzadu chrbtom smerom k jednotke. 

Skákanie gumy

Svaly sa dajú poriadne potrápiť pri skákaní gumy. Existujú rôzne variácie, ako skákať a sú veľmi rozmanité. Deti si, samozrejme, môžu vymyslieť aj svoje vlastné. Ten, kto pristupí gumu počas výkonu, musí skončiť a na rade je ďalší hráč. Úroveň sa môže posúvať výškou, v ktorej sa guma nachádza. Najčastejšie sú to členky, kolená, bedrá či pás.

Ak nemáte gumu, môžete použiť aj švihadlo. Buď sa deti striedajú samostatne a musia preskočiť dohodnutý počet preskokov bez chyby alebo švihadlom krútia ďalšie dve deti. Postupovať sa dá do rôznych levelov, resp. techník, napríklad skákanie na jednej nohe, s prekríženými nohami a mnoho iných.

Šípky

Táto hra sa hráva zvyčajne v dvoch družstvách a je to skvelá teambuildingová aktivita. Prvý tím začne hrať o niečo skôr a postupne ukrýva na sídlisku či v mestskej štvrti rôzne vedomostné, ale aj vtipné úlohy. Druhý tím musí ten prvý stopovať. Pomáhajú mu kriedou nakreslené šípky, ktorými naviguje prvý tím druhý. Samozrejme, na križovatke môže prvý tím nakresliť rozcestník a tomu druhému neostáva nič iné, iba náhodne hľadať ten správny smer. Úlohy sú označené obrázkom domčeka, sú ukryté v jeho blízkosti napríklad pod kameňom alebo v kríku, napísané na papieriku. Cieľom hry je nájsť prvý tím a splniť všetky úlohy. 

Schovávačka a slepá baba

Priestorovú orientáciu dobre precvičia obidve hry. Pri schovávačke musí hráč narátať do určitého počtu a potom nájsť skrýše všetkých ostatných kamarátov bez toho, aby ho “vyklopali” oni. Preto musí predvídať, ako by sa správal jeho kamarát alebo kamarátka a mal by dobre poznať okolie. Slepá baba sa narozdiel od schovávačky hrá v menšom priestore, aby dieťa, ktoré slepou babou je, malo šancu niekoho chytiť. Následne musí svoju obeť identifikovať.  

Sochy a Cukor, káva…

Táto hra dobre precvičí motoriku, ale aj predstavivosť a komunikáciu. Jeden hráč (hlavný) roztočí každého hráča individuálne za ruku tak, aby sa rýchlo točil. Zastaví sa v krkolomnejšej pozícii a musí tak aj zostať – presne ako socha. Hlavný hráč následne háda, čo daná socha predstavuje, pričom musí dôjsť k zhode medzi ním a sochou. 

Na podobnom princípe funguje hra Cukor, káva, čaj rum, bum. Túto riekanku hovorí jeden z hráčov so zatvorenými očami a točí sa okolo vlastnej osi. Je na ňom, aké tempo zvolí, môže byť rýchlejšie i pomalšie. Počas odriekania riekanky sa hráči za ním hýbu smerom k nemu (napríklad zo vzdialenosti 10 metrov). Koho hráč uvidí sa hýbať aj po dokončení riekanky, tomu dá trest. Zvyčajne sa musí vrátiť o niekoľko konských (veľkých), žabacích (skoky), či myšacích (kroky veľkosti chodidla) späť. Počet je na hráčovi, ktorý odriekava riekanku. Vyhráva ten, kto sa ako prvý dostane až na druhý koniec hracieho poľa a môže prebrať funkciu odriekavača. 

Kráľu kráľu, daj vojačku 

Deti sa rozdelia do dvoch tímov a držia sa silno za ruky. Jeden z nich začne zborovo kričať: “Kráľu, kráľu, daj vojačku!” a následne druhý tím odpovie: “Ktorého?”. Prvé družstvo vyvolá jedno z detí, ktoré sa rozbehne a musí preraziť reťaz vytvorenú z detských rúk. Ak sa mu to podarí, tak vezme jedno z detí do svojho družstva. Ak nie, zostáva v konkurenčnom tíme. Hru vyhráva tá skupinka, ktorá ma viac hráčov.